pH meter ukazuje 6,84. O dve minúty neskôr je to 6,97. Po opätovnom ponorení elektródy sa zrazu objaví 7,10.

Je vzorka nestabilná? Je elektróda chybná? Alebo bol merací prístroj nesprávne kalibrovaný?

Pri meraniach pH môžu už malé detaily ovplyvniť výsledok: znečistený tlmivý roztok, nedostatočne opláchnutá elektróda, nesprávne kalibračné body alebo rozdiely teplôt medzi tlmivým roztokom a vzorkou. Práve pri kontrole kvality a analytických prácach môžu takéto odchýlky rýchlo nadobudnúť na význame.

Tento sprievodca ukazuje, ako správne merať hodnotu pH, vybrať vhodné tlmivé roztoky na kalibráciu a vyhnúť sa typickým chybám, ktoré by mohli skresliť vaše výsledky merania.

Obsah

Čo vlastne meria pH meter?

Hodnota pH zjednodušene opisuje, aký kyslý alebo zásaditý je vodný roztok.

Známa stupnica v bežnej laboratórnej praxi zvyčajne siaha od:

• pH < 7 – kyslé,
• pH = 7 – neutrálne,
• pH > 7 – zásadité.

Toto rozdelenie je praktické, ale samotné meranie je zložitejšie.

Digitálny pH meter neurčuje hodnotu pH priamo ako teplomer. Meracia elektróda vytvára elektrický potenciál, ktorý závisí od aktivity vodíkových iónov v roztoku. Merací prístroj tento signál následne prevedie na hodnotu pH.

Na to však pH meter musí vedieť, ako aktuálne reaguje použitá elektróda.

Práve tu prichádza do hry kalibrácia.

Prečo sa musí pH meter kalibrovať?

pH elektróda nezostáva počas celej svojej životnosti úplne nezmenená.

Postupom času sa okrem iného môžu meniť:

• Sklon elektródy,
• Nulový bod,
• Čas odozvy,
• Stav sklenenej membrány,
• Stav diafragmy,
• Elektrolyt.

Aj medzi dvoma dňami merania sa môže správanie mierne líšiť.

Kalibrácia teda spája aktuálne nameraný elektrický signál elektródy so známymi hodnotami pH.

Na tento účel sa používajú tlmivé roztoky s definovanou hodnotou pH.

Metrohm vystihuje tento princíp veľmi výstižne: Kvalita kalibrácie priamo závisí od kvality použitých tlmivých roztokov.

Kto kalibruje so znečisteným alebo nevhodným tlmivým roztokom, spôsobí chybu už pred samotným meraním vzorky.

Ktoré tlmivé roztoky sú vhodné na kalibráciu?

Tlmivé roztoky majú definovanú hodnotu pH a sú zložené tak, aby sa táto hodnota pri malých vonkajších vplyvoch čo najmenej menila.

Slúžia ako referenčné body pre merací prístroj.

Ktoré tlmivé roztoky sú potrebné, závisí predovšetkým od toho, v akom rozsahu pH sa budú nachádzať vzorky, ktoré sa budú merať.

Napríklad v ponuke Biolaboratorium sú k dispozícii tlmivé roztoky s rôznymi definovanými hodnotami pH, vrátane pH 2,00, 4,20, 5,00, 8,50, 10,00 a 12,40.

Výber by sa však nemal riadiť princípom:

„V skrini máme pH 7, takže s ním vždy kalibrujeme.“

Rozhodujúca je vzorka, ktorá sa bude neskôr merať.

Príklad

Očakávate, že vzorka bude mať hodnotu pH približne 4,5.

Potom by kalibrácia mala tento rozsah rozumne pokryť.

Ak naopak pravidelne meriate silne alkalické roztoky s hodnotami pH okolo 10, kalibrácia iba v kyslej oblasti nie je vhodná.

Najdôležitejšie pravidlo znie:

Očakávaná hodnota pH vzorky by mala byť v rámci kalibrovaného rozsahu merania.

Jednobodová, dvojbodová alebo trojbodová kalibrácia?

Mnohé moderné pH-metre umožňujú viacero kalibračných bodov.

Ale kedy treba koľko kalibračných bodov?

Jednobodová kalibrácia

Pri jednobodovej kalibrácii sa prístroj nastavuje pomocou iba jedného tlmivého roztoku.

To môže postačovať na jednoduché orientačné merania vo veľmi úzkom rozsahu.

Nevýhoda:

Kalibrácia koriguje v podstate nulový bod, poskytuje však menej informácií o skutočnom sklone elektródy.

Pre náročnejšie kvantitatívne merania je preto väčšinou vhodnejšia viacbodová kalibrácia.

Dvojbodová kalibrácia

Tu sa používajú dva rôzne tlmivé roztoky.

Vďaka tomu dokáže prístroj oveľa lepšie určiť tak nulový bod, ako aj sklon elektródy.

Mettler Toledo odporúča na spoľahlivé merania minimálne dvojbodovú kalibráciu.

Typická by bola napríklad kalibrácia s neutrálnym, respektíve takmer neutrálnym tlmivým roztokom a s druhým tlmivým roztokom v kyslej alebo alkalickej oblasti.

Ktorý druhý tlmivý roztok je vhodný, závisí od vzoriek, ktoré sa budú neskôr merať.

Trojbodová kalibrácia

Kto pravidelne meria v širšom rozsahu pH, môže pridať tretí kalibračný bod.

Týmto možno pokryť väčší rozsah merania.

Metrohm upozorňuje, že trojbodová kalibrácia môže pri širokom rozsahu merania poskytnúť vyššiu presnosť ako dvojbodová kalibrácia.

Viac kalibračných bodov však automaticky nie je lepšie, ak:

• tlmivé roztoky boli zle vybrané,
• roztoky sú znečistené,
• teploty sa navzájom výrazne líšia,
• elektróda nebola správne pripravená.

Tri zlé referenčné body nevedú k dobrej kalibrácii.

Prečo musí kalibračný rozsah zodpovedať vzorke

Častá chyba nevzniká vinou prístroja, ale už pri výbere tlmivých roztokov.

Predpokladajme, že kalibrujete pri:

pH 4 a pH 7.

Následne zmeriate vzorku s približnou hodnotou:

pH 10.

Merací prístroj potom musí extrapolovať mimo kalibrovaného rozsahu.

Neistota merania sa tým môže výrazne zvýšiť.

Metrohm preto odporúča vybrať tlmivé roztoky tak, aby sa očakávaná hodnota pH vzorky nachádzala v kalibračnom rozsahu.

V praxi to znamená:

Kyslé vzorky

Prispôsobte kalibračný rozsah kyslej, prípadne neutrálnej oblasti.

Takmer neutrálne vzorky

Vyberte kalibračné body čo najbližšie k očakávanému rozsahu.

Alkalické vzorky

Použite aj alkalický referenčný bod.

Výrazne odlišné vzorky

Viaceré kalibračné body alebo oddelené série meraní môžu byť užitočné.

Kalibrácia by teda mala vždy vychádzať z aplikácie – nie z toho, ktoré fľaše sa práve náhodou nachádzajú v laboratóriu.

Ako výrazne ovplyvňuje teplota hodnotu pH?

Teplota je jeden z najčastejšie podceňovaných faktorov pri meraniach pH.

Teplota ovplyvňuje hneď niekoľko vecí:

• správanie elektródy,
• elektrický merací signál,
• skutočnú hodnotu pH vzorky,
• hodnotu pH tlmivého roztoku.

Preto má profesionálny tlmivý roztok svoju definovanú hodnotu často uvedenú spolu s referenčnou teplotou.

Pri tlmivých roztokoch pH 4,20 a pH 8,50 od Biolaboratorium sa príslušná požadovaná hodnota pH uvádza napríklad pri 20 °C.

Automatická teplotná kompenzácia nevyrieši každý problém

Mnohé moderné pH-metre majú teplotné čidlo a automatickú teplotnú kompenzáciu.

To je užitočné.

To však neznamená, že tá istá vzorka má pri 10 °C a pri 40 °C nevyhnutne rovnakú hodnotu pH.

Teplotná kompenzácia koriguje predovšetkým teplotne závislý priebeh odozvy elektródy.

Chemické rovnováhy v rámci vzorky sa napriek tomu môžu meniť.

Metrohm preto odporúča vykonávať porovnávacie merania pH pri porovnateľných teplotách, ak je to možné, a zodpovedajúcim spôsobom zohľadniť aj kalibračné podmienky.

Praktické pravidlo

Ak sú dôležité reprodukovateľné výsledky:

• Priveďte tlmivý roztok aj vzorku na čo najpodobnejšiu teplotu,
• Zaznamenajte teplotu,
• Použite teplotné čidlo, ak je k dispozícii,
• Merania rôznych šarží vykonávajte za porovnateľných podmienok.

Ako správne kalibrovať pH meter: krok za krokom

Presná obsluha závisí od meracieho prístroja a od elektródy. Návod výrobcu má preto vždy prednosť.

Typický postup však vyzerá takto:

1. Vyberte vhodné tlmivé roztoky

Najprv si premyslite:

Akú hodnotu pH očakávame vo vzorke?

Následne vyberte referenčné body, ktoré pokrývajú príslušný rozsah.

2. Skontrolujte stav tlmivých roztokov

Skontrolujte:

• dátum exspirácie, resp. dátum použiteľnosti,
• dátum otvorenia,
• podmienky skladovania,
• viditeľné nečistoty,
• nezvyčajný zákal.

Nepoužívajte tlmivé roztoky, ktorých kvalita sa už nedá spoľahlivo posúdiť.

3. Pripravte malé množstvo tlmivého roztoku

Na kalibráciu je vhodné naliať potrebné množstvo do čistej nádoby.

Tým sa zabráni tomu, aby sa elektróda vkladala priamo do zásobnej fľaše.

4. Opláchnite elektródu

Opláchnite elektródu podľa pokynov výrobcu, spravidla deionizovanou alebo vhodnou vysokočistou vodou.

Tým sa odstránia zvyšky predchádzajúcej vzorky alebo tlmivého roztoku.

5. Opatrne odstráňte prebytočnú vodu

Elektróda by sa nemala silno utierať dosucha.

V závislosti od typu senzora môže byť vhodné opatrné osušenie.

Trenie môže:

• mechanicky zaťažovať citlivú sklenenú membránu,
• vytvárať elektrostatické efekty,
• ovplyvňovať meranie.

6. Vložte elektródu do prvého tlmivého roztoku

Sklenená membrána a príslušné časti elektródy musia byť dostatočne ponorené do roztoku.

Metrohm upozorňuje, že pri príslušných elektródach musia byť s roztokom v kontakte membrána aj diafragma.

7. Nechajte nameranú hodnotu ustáliť

Nepotvrdzujte hneď.

Počkajte, kým merací prístroj zobrazí stabilnú hodnotu, resp. kým nebude splnené kritérium stability definované výrobcom.

8. Elektródu znova opláchnite

Predtým, ako sa dostane do ďalšieho tlmivého roztoku, sa odstránia zvyšky prvého tlmivého roztoku.

To je obzvlášť dôležité, pretože aj malé prenesené množstvá môžu zmeniť nasledujúci referenčný bod.

9. Zmerajte druhý a prípadne tretí tlmivý roztok

Zopakujte postup.

10. Skontrolujte výsledok kalibrácie

Mnohé prístroje po kalibrácii zobrazujú hodnoty, ako sú:

• sklon elektródy,
• offset, resp. nulový bod,
• Vyhodnotenie stavu senzora.

Nezvyčajné hodnoty by sa nemali jednoducho ignorovať.

Môžu poukazovať na:

• opotrebovaná elektróda,
• znečistená diafragma,
• nevhodné tlmivé roztoky,
• nesprávna manipulácia

upozorňovať.

Takto správne zmeriate vzorku

Po kalibrácii sa začína samotné meranie.

Aj tu rozhoduje o reprodukovateľnosti spôsob manipulácie.

Vzorku homogenizujte

Pri nehomogénnych roztokoch môže byť hodnota pH lokálne rozdielna.

Preto môže byť v závislosti od vzorky vhodné opatrné miešanie.

Pri tom by sa však malo zabrániť zbytočnému:

• vnášať vzduch,
• uvoľňovať alebo absorbovať CO₂,
• vzorku silne zohrievať.

Elektródu ponorte dostatočne hlboko

Príslušné časti senzora musia byť v úplnom kontakte so vzorkou.

Vyhnite sa kontaktu so stenou nádoby

Citlivá sklená membrána by sa nemala pritláčať na kadičku.

Metrohm tiež odporúča, aby bola elektróda pri opakovaných meraniach v nádobe umiestnená čo najreprodukovateľnejšie.

Počkajte na stabilizáciu

Hodnota pH, ktorá sa objaví po dvoch sekundách, nie je automaticky konečná nameraná hodnota.

Podľa:

• Elektróda,
• Vzorka,
• Teplota,
• Iónová sila,
• Viskozita

Stabilizácia môže trvať rôzne dlho.

Elektródu medzi vzorkami opláchnite

Tým zabránite tomu, aby sa zložky jednej vzorky preniesli do ďalšej.

Tento krok je dôležitý najmä pri veľkých rozdieloch pH.

Oplachovanie elektródy: voda áno, trenie nie

Typická laboratórna scéna:

Elektróda sa vyberie zo vzorky, opláchne sa vodou a potom sa silno utrie dosucha papierovou utierkou.

Prvá časť je rozumná.

Druhá časť môže byť problematická.

Sklená elektróda na meranie pH má citlivý povrch. Silnému mechanickému treniu by sa malo predchádzať.

Lepšie:

• opláchnuť podľa pokynov výrobcu,
• Prebytočnú kvapalinu opatrne striasť alebo odsať,
• Neutierajte senzor nasucho.

Ďalšou častou chybou je oplachovanie ďalším tlmivým roztokom priamo nad zásobnou fľašou.

Nečistoty sa tak môžu nepozorovane dostať do celej zásoby tlmivého roztoku.

Prečo by sa tlmivé roztoky nemali vracať späť

Potrebujete 30 ml tlmivého roztoku, použijete však len 20 ml.

Vrátenie zvyšných 10 ml do fľaše pôsobí ekonomicky.

V laboratóriu to môže byť drahé.

Odobratý roztok mohol už prísť do kontaktu s:

• Elektróda,
• Sklená nádoba,
• Pipeta,
• Okolitý vzduch,
• Zvyšky inej vzorky.

Ak sa roztok naleje späť, môže byť kontaminovaná celá zásobná fľaša.

Metrohm výslovne odporúča, aby sa už použité kalibračné štandardy nevracali do originálnej fľaše.

Lepšie:

Odoberajte len približne skutočne potrebné množstvo a so zvyškami zaobchádzajte odborne.

Prečo sú alkalické tlmivé roztoky obzvlášť citlivé

Predovšetkým alkalické tlmivé roztoky si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Príčina je všade okolo nás:

Oxid uhličitý zo vzduchu.

CO₂ môže byť absorbovaný alkalickými roztokmi a meniť ich zloženie, respektíve hodnotu pH.

Toto sa stáva obzvlášť dôležitým, keď:

• Fľaše sa často otvárajú,
• Nádoby dlho stoja otvorené,
• malé množstvá tlmivého roztoku sa používajú viackrát.

Metrohm preto upozorňuje, že alkalické kalibračné tlmivé roztoky s pH nad 9 môžu byť obzvlášť citlivé na absorpciu CO₂.

V praxi to znamená:

• Po odobratí fľašu okamžite zatvorte,
• Nenechávajte tlmivý roztok zbytočne otvorený,
• Nádobu na odber nepoužívajte viackrát,
• Zaznamenajte dátum otvorenia,
• Dodržiavajte údaje výrobcu o trvanlivosti po otvorení.

Najmä pri vysokých hodnotách pH môže zdanlivo malá zmena referenčného roztoku následne ovplyvniť celú kalibráciu.

Ako by sa mala pH elektróda skladovať?

pH elektróda by sa nemala jednoducho vyčistiť a suchá odložiť do zásuvky.

Mnohé sklené elektródy potrebujú vhodný skladovací roztok, aby sklená membrána zostala hydratovaná a referenčný systém správne fungoval.

Ktorý roztok treba použiť, závisí od typu elektródy a výrobcu.

Preto platí:

Neimprovizujte, ale riaďte sa údajmi výrobcu elektródy.

Častou chybou je uchovávať elektródu trvalo v deionizovanej vode.

Oplachová voda a skladovací roztok však plnia rozdielne úlohy.

To, čo je vhodné na čistenie, nemusí byť vhodné na dlhodobé skladovanie.

Po dlhšom suchom skladovaní

Vysušená sklená elektróda často reaguje:

• pomaly,
• nestabilne,
• so zlou reprodukovateľnosťou.

V závislosti od typu senzora môže byť potrebná opätovná kondicionácia.

Skôr než hneď objednáte novú elektródu, oplatí sa preto pozrieť do pokynov výrobcu na opätovné uvedenie do prevádzky.

Prečo sa nameraná hodnota pH posúva?

Nameraná hodnota, ktorá sa pomaly posúva, patrí medzi najčastejšie problémy v laboratóriu.

Možné príčiny sú:

Elektróda ešte nie je stabilizovaná

Stačí počkať trochu dlhšie.

Teplota sa ešte vyrovnáva

Ak sa studená vzorka merala teplejšou elektródou, hodnota sa môže počas vyrovnávania teploty meniť.

Sklená membrána je znečistená

Usadeniny môžu spomaliť odozvu.

Diafragma je upchatá

Elektrický kontakt so vzorkou môže byť v dôsledku toho narušený.

Elektróda zostarla

So zvyšujúcou sa dobou používania sa môže rýchlosť odozvy znižovať.

Samotná vzorka sa mení

Pri otvorených nádobách môžu napríklad:

• Absorpcia CO₂,
• Strata CO₂,
• Vyparovanie,
• chemické reakcie

zmeniť skutočnú hodnotu pH.

Príliš nízka iónová sila

Vzorky s veľmi nízkym obsahom iónov môžu byť pri meraní menej stabilné a reprodukovateľné.

Elektróda bola nesprávne skladovaná

Vysušená alebo nevhodne skladovaná elektróda môže reagovať nezvyčajne pomaly.

To, že sa hodnota posúva, teda automaticky neznamená:

„pH meter je pokazený.“

Najprv by sa malo systematicky skontrolovať, či chyba pochádza z:

• Kalibrácia,
• Tlmivý roztok,
• Elektróda,
• Teplota,
• Vzorka

prichádza.

Najčastejšie chyby pri meraní pH

Chyba 1: Používať len hocijaký tlmivý roztok

Referenčný bod v blízkosti pH 7 nie je dostatočný pre každé meranie.

Kalibračný rozsah musí zodpovedať vzorke.

Chyba 2: Merať vzorku mimo kalibračného rozsahu

Kalibrácia v rozsahu pH 4–7 nie je ideálnym základom pre meranie pri pH 11.

Chyba 3: Používať starý alebo neznámy tlmivý roztok

Otvorená fľaša bez dokumentovaného dátumu otvorenia je problematická pre merania kritické z hľadiska kvality.

Chyba 4: Používať tlmivý roztok opakovane

Každým kontaktom s elektródou a okolím sa zvyšuje riziko kontaminácie.

Chyba 5: Vylievať tlmivý roztok späť do zásobnej fľaše

Malá zdanlivá úspora môže spôsobiť, že celá fľaša bude nespoľahlivá.

Chyba 6: Neoplachovať elektródu medzi jednotlivými tlmivými roztokmi

Tým sa nasledujúci referenčný bod kontaminuje predchádzajúcim tlmivým roztokom.

Chyba 7: Silno trieť elektródu dosucha

S citlivým skleneným povrchom by sa nemalo zaobchádzať ako s bežným laboratórnym sklom.

Chyba 8: Ignorovať teplotu

Kalibrácia pri teplote výrazne odlišnej od teploty merania vzorky môže zhoršiť porovnateľnosť.

Chyba 9: Opierať elektródu o stenu nádoby

Tým môže byť poškodená najmä citlivá sklenená membrána.

Chyba 10: Okamžite zaznamenať prvú zobrazenú hodnotu

Počkajte na stabilnú nameranú hodnotu.

Chyba 11: Znečistenú elektródu jednoducho prekalibrovať

Kalibrácia nekompenzuje každý mechanický alebo chemický problém snímača.

Chyba 12: Skladovať pH-elektródu na sucho

V závislosti od typu elektródy môže byť tým výrazne narušená reakčná schopnosť.

Chyba 13: Používať deionizovanú vodu ako trvalý skladovací roztok

Čistenie a skladovanie sú dva rozdielne kroky.

Chyba 14: Akceptovať kalibráciu napriek nezvyčajnému sklonu

Ak prístroj hlási nezvyčajné kalibračné údaje, príčina by sa mala objasniť.

Chyba 15: Merať všetky vzorky rovnakým postupom

Číry vodný roztok, suspenzia, vysoko viskózny produkt a vzorka vody s veľmi nízkym obsahom iónov môžu klásť rozdielne požiadavky na elektródu a meraciu metódu.

Ako často by sa mal kalibrovať pH-meter?

Neexistuje jediná všeobecne platná frekvencia.

Závisí okrem iného od:

• požadovanej presnosti,
• frekvencie používania,
• typu elektródy,
• druhu vzorky,
• interných požiadaviek na kvalitu,
• Odporúčania výrobcu.

V laboratóriu, v ktorom sa hodnoty pH pravidelne dokumentujú ako relevantné z hľadiska kvality, môže byť kalibrácia pred sériou meraní alebo na začiatku pracovného dňa vhodná.

Pri menej kritických orientačných testoch môžu postačovať iné intervaly.

Dôležitejší ako paušálne pravidlo typu „raz za týždeň“ je dokumentovaný proces.

Ak výsledky:

• relevantné pre šaržu,
• relevantné pre uvoľnenie,
• regulačne relevantné

sú, frekvencia kalibrácie by mala byť súčasťou systému kvality.

Čo hovoria nemecké normy o meraní pH?

Pre profesionálne merania pH existujú v Nemecku špecifické normy.

Aktuálne relevantné sú okrem iného:

• DIN 19266:2026-03 – Referenčné tlmivé roztoky na kalibráciu zariadení na meranie pH,
• DIN 19268:2025-12 – Meranie pH vodných roztokov pomocou pH senzorov so sklenenými elektródami a odhad neistoty merania.

Pre technické tlmivé roztoky existuje navyše DIN 19267.

To poukazuje na dôležitý bod:

Spoľahlivé meranie pH nespočíva len v „ponorení elektródy a odčítaní hodnoty“.

Kvalita tlmivých roztokov, merací systém, kalibrácia a neistota spolu súvisia.

Praktický kontrolný zoznam pre reprodukovateľné merania pH

Predtým, než zdokumentujete ďalšiu hodnotu, skontrolujte tieto body.

Pred kalibráciou

• Je elektróda vhodná pre danú vzorku?
• Je správne skladovaná?
• Je sklenená membrána čistá?
• Je diafragma voľná?
• Sú tlmivé roztoky ešte v rámci určenej doby použiteľnosti?
• Je dátum otvorenia zdokumentovaný?
• Pokrývajú tlmivé roztoky očakávaný rozsah pH?
• Majú tlmivý roztok a neskoršia vzorka porovnateľnú teplotu?

Počas kalibrácie

• Použite čistú nádobu.
• Odoberajte len potrebné množstvo tlmivého roztoku.
• Medzi roztokmi elektródu opláchnite.
• Sklenenú membránu neutierajte dosucha.
• Senzor ponorte dostatočne hlboko.
• Nepritláčajte elektródu k stene nádoby.
• Počkajte na stabilizáciu.
• Skontrolujte kalibračné hodnoty, resp. smernicu.

Počas merania vzorky

• Vzorku v prípade potreby homogenizujte.
• Zohľadnite teplotu.
• Elektródu umiestnite reprodukovateľne.
• Počkajte na stabilný údaj.
• Medzi rôznymi vzorkami elektródu opláchnite.
• Výsledok merania zdokumentujte spolu s relevantnými podmienkami.

Po meraní

• Elektródu vyčistite.
• Použite vhodný skladovací roztok.
• Zvyšky tlmivého roztoku nevracajte do zásobnej fľaše.
• Fľaše s tlmivými roztokmi okamžite uzatvorte.
• Dokumentujte odchýlky.

Spoľahlivé meranie pH sa teda začína dávno predtým, než sa elektróda ponorí do samotnej vzorky.

Kvalita výsledku závisí od celého meracieho reťazca: tlmivý roztok, kalibračný rozsah, elektróda, teplota, vzorka a pracovný postup.

Práve malé návyky robia veľký rozdiel. Neopláchnutá elektróda alebo znečistený tlmivý roztok vyzerajú na prvý pohľad neškodne. Následne však možno dlho hľadáte domnelú chybu výroby alebo vzorky, hoci príčina vznikla už pri kalibrácii.

Kto pravidelne kontroluje hodnoty pH, nemal by preto považovať vhodné tlmivé roztoky za nepodstatný spotrebný materiál. Sú referenciou, na ktorej je založené každé ďalšie meranie.